Najsvätejšia Sviatosť Oltárna je nadprirodzeným pokrmom veriacich. Pán Ježiš ustanovil Eucharistiu ako pokrmovú obetu a obetnú hostinu. Požívaním tejto sviatosti majú veriaci v sebe rozhojňovať nadprirodzený život milosti. Najsvätejšia Sviatosť Oltárna sa líši od ostatných sviatosti tým, že je sviatosťou trvalou, nie prechodnou. Kým totiž ostatné sviatosti vznikajú vtedy keď sa prijímajú, Najsvätejšia Sviatosť Oltárna sa najprv pripravuje prepodstatnením a potom sa prijíma. Látkou tejto Sviatosti je pšeničný chlieb (kvasený i nekvasený) a víno z viniča. Formou sú podstatné slová, ktoré kňaz ako predstaviteľ Krista vo svätej omši pri premieňaní chleba a vína na telo a krv Kristovu hovorí: "Toto je telo moje, ktoré sa obetuje za vás. Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás a za všetkých na odpustenie hriechov..." Účinkom sviatosti Eucharistie, t.j. svätého prijímania je najužšie spojenie s Pánom Ježišom na spôsob pokrmu. Ako hmotný pokrm sa zmení v telo človeka, tak cieľom prijímania je, aby sa človek vo svojom zmýšľaní a konaní akoby zmenil v Krista podľa slov sv. Pavla: "Nežijem už ja, ale  žije vo mne Kristus" (Gal 2,20). Z toho má vyplývať aj telesné spojenie všetkých členov Cirkvi, ako jedného tajomného tela Kristovho, keďže "my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe" (1Kor 10,17). Hodné sväté prijímanie rozmnožuje milosť posväcujúcu, je prameňom hojných pomáhajúcich milosti, očisťuje od všedných hriechov a ochraňuje od smrteľných, spôsobuje duchovnú slasť a je zárukou slávneho vzkriesenia. (Malý teologický lexikón)

Prijímať dokonca denne a mať účasť na svätom tele a krvi Kristovej je krásna a osožná vec Veď on sám hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život“ (Jn 6, 53). Kto teda môže pochybovať, že prijímať ustavične po celý život neznamená nič iné, iba naplno žiť? (sv. Bazil Veľký)

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.