Kristus vyvolil, povolal a zvláštnym spôsobom pripravoval Dvanástich apoštolov pre dôležitú úlohu vo svojom kráľovstve. Nakoniec sa odvoláva na svoju moc a dáva im poslanie ( Mt 28, 16-20), ktoré on sám dostal od Otca: ako mňa poslal otec taj ja posielam vás. ( Jn 17,18; 20,21).

Pod vplyvom úplnej poslušnosti priniesol Ježiš svoj život ako obeť Otcovi za všetkých ľudí. Tuto udalosť popisovala prvotná Cirkev, ako svedči  o tom autor listu Hebrejom. Kristus je znázornený ako starozákonný Veľkňaz a jeho smrť je obeťou. Uskutočniť túto tento zámer bolo možne len na základe kritiky, ktorou Kristus zrušil starozákonné  kňazstvo.

Ježiš je na základe svojho vtelenie najvyšším prostredníkom, kňazom, učiteľom a pastierom. Vtom je základ katolíckeho kňazstva. Toto kňazstvo bolo zverené cirkvi. V nej je dávané všetkým veriacim univerzálne kňazstvo. Na tomto základe sa udeľuje aj sviatostné kňazstvo, služobné. Sviatostné kňazstvo sa líši od univerzálneho nielen funkciou, ale ja podstatou.

Sviatostné kňazstvo sa udeľuje prostredníctvom sviatosti kňazstva, ktorá dáva zvláštnu účasť na všetkých Kristových poslaniach: na prostredníctve, na kňazskej službe, učiteľskom a pastierskom poslaní. To sa deje sviatostným charakterom, ontologickou kvalifikáciou, nezrušiteľnou pečaťou.  Plnosť tohto posvätenia a poslania nachádzame v episkopáte. (Zvěřina, J.: Teologie agapé).

Kňazská vysviacka má podiel na sviatosti biskupskej vysviacky, lebo v nej sa udeľuje čiastkové moci, ktoré v plnej miere patria biskupovi. Aj diakonát sa udeľuje prostredníctvom sviatostného obradu. Môžeme to pozorovať na  spôsobe akým ho udeľovala prvotná Cirkev podľa svedectva Svätého Písma. Používal sa ten istý znak, akým boli ustanovovaní  biskupi – vkladanie rúk a modlitba.(Schmaus, M.:Teológia - sviatosti). 

Každý kňaz musí byť mystikom, alebo aspoň „mystagógom“, tým, kto vovedie človeka do Božieho a Kristovho tajomstva, akoby ho držal za ruku.(sv. Gregor Nysský).

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.