Pomazanie chorých – je sviatosť, ktorou Kristus preukazuje človekovi svoju lásku „až do konca“ (Jn 13,1).  V liste sv. Jakuba čítame: „Ak je niekto z vás chorý, nech si zavolá starších cirkevnej obce, aby sa  nad ním pomodlili a pomazali ho olejom v mene Pánovom. Modlitba s vierou zachráni nezdravého, Pán ho uzdraví , a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“ ( Jak 5,14 – 15).

Účinkom tejto sviatosti je záchrana od večného zatratenia, čo sa deje poskytnutím posväcujúcej milosti. Cirkevná modlitba, ktorú sa kňaz modlí pri udeľovaní tejto sviatosti, spomína  ako účinok aj možnosť telesného  uzdravenia, „ak by to slúžilo duševnému spaseniu nezdravého.“ Často už sám subjektívny zážitok sviatosti, spojený s odovzdaním sa do vôle Boha a s pokojom duše, liečivo pôsobí na chorého. Tento účinok si všíma aj najnovšia terapia. Ďalším účinkom je posilnenie v smrteľnom boji, ktorý sa vedie  nielen telesne ale aj duševne. Napokon ak sa chorý dopustil hriechov, odpustia sa mu; pomazanie nemocných je sviatosťou živých. Treba ju  prijať v stave  posväcujúcej milosti. Ale ak je chorý napríklad v bezvedomí, môže sa mu udeliť, aj keď je v stave smrteľného hriechu, v predpoklade, že chorý túžil umrieť zmierený s Bohom. V takom prípade udeľuje táto sviatosť milosť posväcujúcu, ktorá sa neznáša so smrteľným hriechom a preto od neho oslobodzuje a zároveň oslobodzuje aj od všedného hriechu.  

  

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.