Pohľad do histórie

Banská Bystrica leží v údolí Hrona vo Zvolenskej kotline, je obklopená zalesnenými výbežkami Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a Bystrickej vrchoviny. Cez dnešnú Banskú Bystricu viedla obchodná cesta z Pohronia na Liptov a ďalej na sever. To je pravdepodobne hlavná príčina vzniku slovanskej osady už pred udelením mestských práv v roku 1255 (Nuova villa Bistriciensis). Už v tomto období vznikajú aj ostatné osady v okolí Banskej Bystrice.

Dva kilometre na juhozápad od centra bola už v roku 1287 založená obec Raduan (dnešná Radvaň). Túto remeselnícku obec založil Dionýz, syn Jurkov na území kráľovských rybárov. V stredoveku bola poddanskou obcou rodiny Radvánszkých. Radvančania boli väčšinou remeselníci, a to hlavne farbiari, hrebenári, klobúčnici a nožiari. V roku 1633 získal cechové artikuly cech prachárov, ktorí tu vyrábali pušný prach. Výroba pušného prachu sa v Radvani skončila až v 20. storočí. Prachárské stupy boli v neďalekej Malachovskej doline. Sanitru potrebnú pri výrobe pušného prachu najskôr vyrábali domáci sanitrári, neskôr bola dovážaná zo Sliezska.

V roku 1655 dostala obec jarmočné právo. Od tohto roku sa v Radvani 8. septembra, v deň zasvätenia chrámu Narodenia Panny Márie, konal Radvanský jarmok.

V Radvani sa v 20. storočí kvôli výstavbe muselo odstrániť mnoho barokových a klasických domov. Zachované radvanské pamiatky sú: Evanjelický kostol z roku 1785, Renesančný kaštieľ zo 16. storočia (bývalý Štátny archív), Neskororenesančný kaštieľ z roku 1677 (muzeúm) a gotický kostol Narodenia Panny Márie. Na evanjelickom cintoríne je hrob Andreja Sládkoviča.

Katolícka farnosť v Radvani je starobylá. Zmienky o nej sú v Pápežských protokoloch a eviduje ju aj Pázmanov katalóg (2. polovica 17. storočia). Za reformácie v 16. storočí sa pridala k Luteránskej cirkvi. V roku 1673 sa sem znova vracajú katolíci. V 18. storočí farnosť ešte na krátku dobu patrí evanjelikom, no netrvalo dlho a farnosť je až po súčasnosť katolícka.

V kresťanskom spoločenstve je prvoradé slávenie Eucharistie. Sakrálna architektúra vyjadruje druhotne tento obsah. Kostol je budova zvláštnym spôsobom vysvätená, slúži na to, aby sa kresťanské spoločenstvo mohlo zísť okolo stola pri slávení svätej omše. Kostol Narodenia Panny Márie je postavený na príkrom vŕšku, z diaľky môžeme vidieť iba jeho vežu, ktorá stojí mimo kostola.

Celá budova kostola je skrytá za stromami, vedie sem prístupová cesta po krytých schodoch a obyčajná cesta. Hôrka - vŕšok symbolizuje Božiu blízkosť. Tento symbol pochádza už z predkresťanských čias; vrch sa dvíha nad každodennou rovinou ľudstva. Výstup k tomuto chrámu je prípravná duchovná fáza kresťana na stretnutie s Bohom. Prototypom posvätného vrchu je biblický vrch Sinaj, kde sa Mojžišovi zjavil Boh.

Za východnou stenou kostola je starý cintorín. Pochovávanie v blízkosti kostola (v tzv. kostolnom dvore) sa traduje oddávna. Okolo cintorínu bol múr, ktorý ešte v roku 1713 stál. Dnes už neexistuje.

Písomná správa o založení kostola neexistuje. Kostol pochádza z 13. storočia, bol viackrát upravovaný a prestavovaný. Je to dvojloďova halová stavba. Jeho pôvodná svätyňa bola postavená smerom na východ, víťazným oblúkom pripojená k dvojlodi. Na severnej strane bola postavená kaplnka Sedembolestnej, ktorá je v prostriedku. Obidve presbytériá majú sakristie. Aj vchod do kostola bol prenesený z východnej strany na južnú.

Jednu z najväčších úprav v tomto kostole urobili pravdepodobne jezuiti, ktorí tu pôsobili v rokoch 1681 - 1688. Príchod jezuitov znamenal uplatnenie barokových stavebných princípov. Ich prínosom sú pravdepodobne barokové kruhové okná v bývalom presbytériu a na východnej stene kostola. K väčším zmenám vo vnútornom zariadení kostola dochádza v priebehu 19. storočia. V tomto období sa objavujú historizujúce slohy, medzi nimi aj pseudogotika, ktorá sa snaží oživiť princípy gotického umenia. Nie je isté, či v tomto období došlo aj ku stavebným zmenám v kostole. Pseudogotiku tu reprezentuje hlavný oltár, krstiteľnica a kazateľnica. 

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.